Dnešný Deň detí je tiež dňom detských práv a ochrany detí

Už viac ako pol storočia svet každoročne 1. júna oslavuje Medzinárodný deň detí. Tento deň však nie je iba dňom detských radovánok, je tiež dňom detských práv a ochrany detí, ktoré po celom svete z rôznych dôvodov musia trpieť.


Tento rok

Viac ako inokedy, upierame svoju pozornosť k deťom týraným svojimi rodičmi. Nedávno odhalená kauza týrania detí, ktorá je predmetom nebývalého záujmu médií, vyvolala diskusie aj medzi politikmi. Tí pod tlakom záujmu verejnosti prichádzajú s návrhmi, ako podobným prípadom predchádzať. Je však smutným faktom, že sa tak deje práve len v nadväznosti na jeden z mnohých prípadov týrania a pod mediálnym tlakom. Mimovládne organizácie zamerané na ochranu práv detí dlhodobo pripomínajú nevyhnutnosť systémového riešenia v mnohých oblastiach, či už ide o deti týrané, zneužívané, deti odoberané z rodín do ústavnej výchovy zo sociálnych dôvodov alebo deti - svedkami domáceho násilia.

Práve posledné spomínané skupine detí

Teda deťom, ktoré sa stávajú svedkami domáceho násilia páchaného väčšinou jedným zo svojich rodičov na druhom rodičovi, bola doteraz venovaná pozornosť takmer nulová. A to aj napriek tomu, že sa o domácom násilí v posledných rokoch už otvorene hovorí a došlo aj k niektorým podstatným legislatívnym zmenám. Tieto legislatívne zmeny, teda najmä možnosť vykázanie násilníka zo spoločnej domácnosti políciou, však situáciu obetí domáceho násilia a teda i detí nerieši, predstavujú iba určitú prvú pomoc.

Odhadnúť počet detí trpiacich domácim násilím v rodine nie je ľahké

Z výskumu agentúry STEM1 vykonaného v júli 2006 sa ukázalo, že deti žijú v 80% rodín, kde sa domáce násilie odohráva, a priamo prítomných domácemu násiliu je 57% detí z rodín s domácim násilím. Ešte viac alarmujúce sú údaje vyplývajúce zo štatistík vedených mimovládnymi organizáciami poskytujúcimi služby obetiam. Mimovládne organizácie Rosa vedie podrobnú štatistiku o deťoch, svedkoch domáceho násilia, už od roku 2003. Z jej zistení vyplýva, že deti sú svedkami domáceho násilia v 94% prípadov. Pritom frekvencia domáceho násilia v spoločnosti je veľmi vysoká. Z vyššie uvedeného prieskumu vyplýva, že priamu skúsenosť s domácim násilím potvrdilo približne 16% osôb starších ako pätnásť rokov. Ešte viac alarmujúce sú údaje získané z Medzinárodného výskumu násilia na ženách vykonaného v SR v roku 2004 sociologickým ústavom AV ČR a Filozofickú fakultou UK. Z výskumu vyplynulo, že približne 38% žien starších ako 18 rokov sa stalo obeťou násilia zo strany svojho partnera. Z týchto čísel možno vyvodiť, že aj percento detí trpiacich domácim násilím, je značne vysoké.

Bohužiaľ tieto deti stále nie sú zainteresovanými orgánmi

Ani verejnosťou vnímané ako obete domáceho násilia, hoci nimi nesporne sú. Svetová zdravotnícka organizácia dospela k záveru, že tieto deti, hoci sú "iba" pasívnymi účastníkmi domáceho násilia, sú už týmto samotným faktom týrané. Sledovanie násilia páchaného vo väčšine prípadov na matke má totiž na psychiku dieťaťa rovnaké dôsledky, ako priame týranie dieťaťa rodičom či inou blízkou osobou. Dôsledky na psychike navyše pretrvávajú aj po tom, čo obeť s deťmi z násilného vzťahu odíde. Deti majú väčšinou k násilnému rodičmi negatívny vzťah, bojí sa ho, nechcú sa s ním stýkať. Staršie deti zvyčajne preberajú negatívne vzorce správania av dospelosti sa chlapci často stávajú sami násilníkmi a dievčatá obeťami. Nemožno tiež prehliadnuť, že časť detí je svojím násilným rodičom aj priamo týraná či zneužívaná. Nie je bohužiaľ zistené, o aké percento prípadov sa jedná.

Hoci tieto deti trpia rovnakými následkami na psychike

Ako deti priamo fyzicky alebo psychicky týrané, neexistuje pre ne špecializovaná pomoc a tento fakt nie je v drvivej väčšine prípadov zohľadňovaný orgánmi činnými v trestnom konaní a dokonca ani opatrovníckymi súdy alebo orgány sociálno-právnej ochrany detí. Najmä u súdov rozhodujúcich o zverenie dieťaťa do výchovy jedného z rodičov ao styku dieťaťa s druhým rodičom je neznalosť problematiky alarmujúce. V praxi to potom znamená, že dieťa, svedok domáceho násilia, je nútené stýkať sa s násilným rodičom proti svojej vôli, alebo je mu dokonca zverené do výchovy.

Je pritom potrebné zdôrazniť

Že domáce násilie väčšinou rozvodom či odchodom od násilného partnera nekončí. Páchatelia sa zvyčajne snažia prinútiť obeť k návratu všetkými prostriedkami, prípadne ju ďalej prenasledujú s cieľom sa pomstiť. Dieťa sa potom stáva veľmi výhodným prostriedkom vydierania. Páchatelia nezriedka vydierajú obeť únosom dieťaťa do zahraničia či inou ujmou. Hoci toto konanie zanecháva na psychike obete aj jej detí ťažké následky av mnohých krajinách je trestným činom, v Českej republike sa mu prakticky nedá brániť a páchateľ v ňom môže pokračovať, ako dlho chce. Obvykle do tej doby, než si nájde novú obeť týrania. Deti týmto jednaním trpia rovnako ako obete, spravidla ich matky, niekedy ešte viac. Je to dané nesprávnym výkladom práva dieťaťa na kontakt s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Mimo to sa tieto deti a ich matky často dostávajú do stavu hmotnej núdze, pretože rad páchateľov zabráni obete v prístupe k spoločnému majetku a neplatí výživné.

V tejto situácii je alarmujúce prístup súdov

Ktoré rozhodujú o zverenie detí do výchovy a styku s druhým rodičom. Z praktických skúseností organizácií združených v Koordoně vyplýva, že súdy pri rozhodovaní o dieťati neberú domáce násilie väčšinou vôbec do úvahy, dokonca ani nevykonávajú navrhnuté dôkazy. Právničky Hana Langhansová z Ligy ľudských práv a Ivana Spoustová z profi / AdvoCats for Women monitorujú prípady detí svedkov domáceho násilia. Podľa ich zistení sa rad detí s násilným otcom nechce stýkať z vlastnej vôle na základe traumatických zážitkov, napriek tomu sú k tomu nútené a to v dôsledku nesprávnej aplikácie Dohovoru o právach dieťaťa a zákona o rodine. Dieťa má právo na kontakt s rodičom, ale nikde nie je zakotvená jeho povinnosť k takému styku. Napriek tomu je dieťa v mnohých konaniach chápané ako vec, ktorú možno jednoducho násilnému rodičmi k styku odovzdať. Názory dieťaťa pritom nie súdy väčšinou braný ohľad

Niekedy nie je vôbec riadnym spôsobom zisťovaný

Vzhľadom k nepochopeniu a katastrofálne neznalosti problematiky domáceho násilia a jej vplyvu na dieťa na strane súdov potom v praxi dochádza aj k tomu, že tieto deti sú označené ako zmanipulované matkou a na základe toho nútené absolvovať styk s otcom napríklad v krízových centrách, kde sú pod dohľadom špecialistov na tzv "syndróm zavrhnutého rodiča" (resp. "odcudzeného rodičia") prevychovávaní. Pritom zo zahraničných skúseností je už dávno jasné, že akékoľvek pokusy o mediácii medzi dieťaťom a násilným rodičom dieťa ďalej poškodzujú a stresujú.
Situáciu týchto detí ešte viac skomplikovalo Uznesenia vlády SR č.1108 z roku 2005, ktoré právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi zneužíva v prospech násilných osôb. Pozabudlo totiž na prípady, kedy jedným z rodičov je páchateľ domáceho násilia.

Koordona usiluje o zmenu tohto uznesenia vlády

Žiada o zohľadnenie osobitnej situácie detí z rodín, kde sa jeden z rodičov dopúšťal, alebo stále dopúšťa násilia, a to ako v zákonoch, tak aj v rozhodovacej praxi súdov a orgánov sociálno-právnej ochrany detí. Organizácie Koordony, ktoré nemalou mierou prispeli v posledných rokoch k celospoločenským odsúdenie domáceho násilia, sa zasadzujú o to, aby domáce násilie bolo pri rozhodovaní súdov zohľadňovalo vo všetkých konaniach, najmä v konaniach o zverenie detí do starostlivosti jedného z rodičov a pri úprave styku s druhým rodičom. Právo na styk dieťaťa s rodičom nemôže vykladať ako jeho povinnosť sa s rodičom stýkať.

Dnešný Deň detí je tiež dňom detských práv a ochrany detí


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky